KELTSKÉ POVIEDKY
Llyrov rod
Waleskou obdobou Lira, otca Manannana Mac Lira a boha riek, je Llyr. Mal tri deti, dcéru Branwen a chlapcov Manawaddana a Brna Blaženého. Bol to práve Brn, ktorý dovolil sestre, aby sa vydala za irského kráľa Matholwcha. To sa ale nepáčilo ich nevlastnému bratovi Evnyssyenovi, nahneval sa, že o tom rozhodli bez jeho vedomia a prichystal pomstu. Počas svadobnej hostiny sa vyparil, išiel do stajní a tam urezal všetkým kráľovým koňom pysky, uši a chvosty. Matholwch si za tento odporný čin pýtal odškodnenie a tak mu Brn daroval nové kone a čarovný kotlík, ktorý dokázal ľuďom vrátiť život, no "navrátení" ostali bez daru reči. Íri novú kráľovnú prijali srdečne, pretože bola veľmi štedrá. Tak to chvíľu vyzeralo na šťastné manželstvo, kráľovi porodila syna Gwerna a všetko bolo ideálne. Ale ľudia nedokážu byť dlho spokojní s tým, čo majú a tak si aj Íri začali namýšľať, že Brnovo odškodnenie za zohavené kone nebolo dostatočné. Matholwch potreboval ukľudniť situáciu v krajine a donútil Branwen, aby sa vzdala trónu a stala sa poslednou kuchárkou na jeho dvore. Branwen to s pokorou prijala a v kuchyni chovala vtáčika, ktorého učila rozpoznať jej brata Brna. Keď si bola istá, že všetko vyjde, poslala ho cez more s listom pre svojho brata, kde vylíčila ako s ňou zaobchádzajú. Brn Blažený vytiahol do Írska zachrániť svoju sestru, výpravy sa účastnil aj pôvodca tohto všetkého nevlastný brat Evnyssyen. A kým bol Brn preč z krajiny, vládol namiesto neho jeho syn Caradawc.
Najprv sa vydali za írskym kráľom, skúsiť to vyriešiť podobrotky. No Matholwch pre nich pripravil lesť. Za každého z Brnových najsilnejších bojovníkovzavesil za stenu vrece, v ktorom sa skrýval ozbrojený Ír. Na znamenie mali z vriec vyskočiť a napadnúť ich. No pred hostinou sa Evnyssyen rozhliadal po sieni a pýtal sa, čo sa v jednom z vriec nachádza. Povedali mu, že obilie, no keď sa vreca dotkol, nahmatal v ňom hlavu človeka. Tak ju stlačil, až praskla. Toto sa udialo u každého vreca. Hostina sa preto nevyvíjala ako si Matholwch predstavoval. Všetko sa ale zvrtlo, keď Evnyssyen hodil do ohňa trojročného syna Branwen a Matholwcha, Gwerna. Branwen sa chcela hodiť za ním a zachrániť ho, ale Brn ju zadržal.
Vypukla veľká bitka a pre Britov to vyzeralo veľmi zle. Každú noc ožili všetci mŕtvi vďaka darovanému kotlíku. Dostali sa do zúfalej situácie a tak sa Evnyssyen rozhodol kotlík zničiť. Schoval sa medzi mŕtvych a v noci ho hodili do kotlíka. Tam sa natiahol a rozbil jeho steny, no táto veľká námaha ho stála život.
Na ďalší deň Britovia pobyli všetkých Írov, ktorí sa bitky zúčastnili, no aj sám Brn. Zasiahla ho otrávená strela. Keď umieral, rozkázal svojím sluhom, aby mu odťali hlavu, sídlo jeho duše a priviezli ju späť do Británie, kde ju otočili smerom k Európe. Mala odrádzať všetkých ďalších nájazdníkov.
Počas tejto výpravy vo Walese vládol Caradaawc, syn Brnov. Keď prišli správy o otcovej smrti, Caradawc trúchlil a nezaujímal sa moc o panovanie. Túto situáciu využil Beliho syn Caswallon a zvrhol Caradawca..
A osud posledného dieťaťa? K nemu treba vyrozprávať najprv osud iného hrdinu...
Ten hrdina sa volal Pwyll a bol náčelníkom Dyvedu. Jedného dňa lovil v lese divokú zver, keď spozoroval smečku podivných psov, ktoré polovali na jeleňa. Psy boli snehobiele, len uši im horeli červenou. No Pwyll sa nezľakol a odohnal psov. Na jeleňa poštval vlastných a vtom sa objavil šedo oblečený jazdec. Obvinil ho z nezdvorilého chovania a žiadal náhradu. Náčelník Dyvedu uznal svoju chybu a počúval, čo cudzinec požaduje. Predstavil sa mu ako Arawn, vládca zásvätia Annwnu a chcel, aby si na rok s Pwyllom vymenil miesto a Pwyll zabil jeho nepriateľa Havgana.
Tento nepriateľ však nebol len tak hockto. Bol to netvor, ktorého mohli zabiť iba jedinou ranou. Ďalšia rana znamenala oživenie. Tak sa Pwyll podujal na ťažkú úlohu, no bola tu ešte jedna podmienka - mal zdielať lože s Arawnovou manželkou, no po celý rok sa s ňou nemohol milovať. Ale aj túto "prekážku" zvládol a vrátil sa domov ako priateľ pána zásvätnej ríše. Odvtedy ho oslovovali titulom Pen Annwn = "Pán zásvätia."
Po tomto skutku sa začal uchádzať o Rhiannon, podarilo sa mu vydobiť si jej priazeň a vzal si ju, no jeho sok v láske mu to nikdy neodpustil. Uvalil na celú ich domácnosť kliatbu, ktorá ich mala sprevádzať za života i po smrti. Rhiannon dlho nemohla počať dieťa a Pwylla to hrozne hnevalo. Zachádzal s ňou neuctivo a často ju ponižoval.
Keď sa im nakoniec podarilo počať, Rhiannon porodila krásneho synčeka. Bohužiaľ ho ale ukradol priamo z postieľky jej bývalý nápadník. Slúžky sa tak báli hnevu svojho pána, že všetko zvalili na úbohú rodičku. Povedali, že Rhiannon dieťa počas noci pohltila a Pwyll jej uvalil trest. Musela siedieť u brány do jeho hradu, každému návštevníkovi rozpovedať svoj príbeh a ponúknuť mu, že ho na chrbte odnesie do hodovnej siene.
Synčeka po nejakom čase našiel náčelník Tiernon a vychoval ho ako vlastného. Ako chlapec rástol, čoraz viac sa podobal na svojho otca a nakoniec v ňom spoznali Pwyllovho syna. Tak sa vrátil domov a Rhiannon bola oprostená od svojho trestu. Preto ho pomenovala Pryderi, čo sa dá preložiť ako "Vyslobodenie."
Keď Pwyll umrel Rhiannon sa vydala za Manawaddana, tesne po svadbe Pryderiho s Kigvou.
Jedného dňa všetkých štyroch obklopila kúzelná hmla a keď sa zdvihla, krajina bola pustá a neúrodná. Odišli teda do Anglicka, kde sa Pryderi a Manawyddan živili ako remeselníci. No zvyšok obyvateľstva na ich prácu tak žiarlil, že ich vyhnali z dediny a oni sa vrátili do Walesu. Po návrate ale Rhiannon so synom zmizla. Kliatba uvalená na ich rod sa znovu ozvala. Obaja museli drieť na poli premenení v somárov.
Kigva s Manawyddanom sa snažili pestovať obilie, ale úrodu im vždy zožrali myši. Tak Manawyddan chytil jednu myš a chcel ju obesiť, no okoloidúci mu za život toho stvorenia ponúkol hocičo, čo si bude želať. A on túžil iba po jedinom, návrate svojej manželky a jej syna. Stalo sa a boli zasa spolu a šťastní.
Conchobharov osud
Conchobharovu neutešenú situáciu sa rozhodla využiť vo svoj prospech kráľovná Maeve, ktorá mu vyhlásila vojnu. Na jej stranu sa pridal aj Fergus Mac Roth. No vo vojne bojoval aj Cuchulainn a to na opačnej strane. Tak Fergus ustupoval vždy, keď bola možnosť ich stretu. Nechcel porušiť svoju prísahu. Jeho konanie dalo priestor Conallovi, Cuchulainnovmu nevlastnému bratovi, aby mohol zabiť jedného z Cuchulainnových vrahov a vyrobiť si "mozog", akúsi smrteľnú zbraň, ktorú vystrelil z praku rovno Conchobharovi do tváre. "Mozog" sa mu zaryl do lebky a druidi kráľovi nariadili, aby sa nerozčuloval, inak ho táto zbraň zabije. O niekoľko rokov na to Conchobhar zabudol a rozhneval sa na nejakého služobníka. "Mozog" začal pracovať a Conchobhar umieral. Zavolal teda svojho syna Cormaca, ktorý dobrovoľne odišiel do vyhnanstva, kde si našiel manželku Etain Oig, lebo nechcel tolerovať otcove chovanie, aby sa vrátil a prevzal nástupníctvo.
Keď sa Cormac dozvedel o jeho situácii, chcel sa ísť rozlúčiť so svojím otcom. No kedysi dávno mu bolo prorokované, že ak sa ešte niekedy vráti do Ulsteru neprežije to. Napriek tomu sa vydal na cestu, upadol však do očarovaného spánku a bol zabitý skupinou bojovníkov. Útok údajne zosnoval žiarlivý manžel, pretože jeho žena sa do Cormaca zamilovala.
Cormacova manželka, Etain Oig mu porodila dcéru Mess Buachallu. Cormaca tak sklamalo, že sa mu nenarodil syn, že rozkázal aby Mess Buachallu hodili do jamy. Sluhovia, čo toto zverstvo mali vykonať, ale nemali to srdce zabiť malé dievčatko. Dali ju na výchovu k pastierovi, kde vyrástla do krásy. Chýry o jej pohľadnej tvári sa dostali do uší samotnému kráľovi Írska, Eterscelovi, ktorý sa s ňou rozhodol oženiť(aj kvôli veštbe, ktorá mu povedala, že mu obyčajná žena z ľudu porodí slávneho syna).
Pred svadbou však Buachallu našiel vtáčí boh Nemglan. Očaril ju a na jednu noc bola budúcemu manželovi neverná. Z tohoto jej povyrazenia sa však narodil syn, Conaire Mor. Mess Buachalla ho vydávala za Eterscelovho syna. Nemglan povedal matke ich dieťaťa, aby ho vystríhala a on nikdy nezabil žiadneho vtáka.
Eterscel umrel, keď bol Conaire ešte mladý a v Tare nastal zmätok. Hľadal sa nový kráľ. Podľa prastarého zvyku ho mali nájsť v sne. Po hostine teda zaspievali nad jedným zo spiacich dvoranov zaklínadlo pravdy. V sne sa dvoranovi prisnilo o mužovi, ktorý kráčal k Tare, bol nahý a mal v ruke prak.
V tej dobe bol Conaire Mor preč z Tary a ako sa vracal domov, znieslo sa na neho hejno vtákov. Ich perie bolo tak prekrásne, že zabudol na zákaz zabíjať ich. Vytiahol prak a chcel jedného trafiť. V tom vtáky zhodili perie a zaútočili na vozataja v podobe bojovníkov. Jeden z nich, omnoho krásnejší ako ostatní, však Conaira chránil. Predstavil sa mu ako jeho skutočný otec, pripomenul mu zákaz zabíjania vtákov, vysvetlil mu, že sú to jeho príbuzný a nariadil, aby na znamenie pokánia došiel do Tary nahý s prakom v ruke. Ak tak urobí a sľúbi, že bude vládnuť v mieri, stane sa z neho veľký kráľ Írska. Skutočne sa z neho stal veľký kráľ, no Íri sa čoskoro vrátili k svojmu pôvodnému spôsobu života. Znova začali kradnúť dobytok a Conaire bol veľmi nerozhodný v trestaní zlodejov. Zem čoskoro upadla do klanových vojen a Conaire musel porušiť sľub, ktorý dal svojmu otcovi. Pri jednom z ťažení proti zlodejom sa zastavil v hostinci, kde stretol troch mužov. Ich oblečenie, zbrane, koža a kone boli červenej farby. Starena v hostinci mu potom povedala, že "z miesta, kam si prišiel, neunikne ani kúsok tvojej kože, ani mäsa, okrem toho,čo uchvátia vtáci do pazúrov."
Tej noci vzbúrenci obkľúčili hostinec a podpálili ho. Trikrát plamene uchvátili dom a trikrát sa ich podarilo zkrotiť. Vtedy druid, ktorý vzbúrencom pomáhal, zniesol na najvyššieho kráľa kúzlo smädu. Conaire poslal sluhu po vodu, aby sa mohol napiť, no ten po návrate uvidel len pánovu uťatú hlavu na prahu hostinca. Nalial vodu kráľovi na hlavu, aby splnil jeho posledné želanie a Conairova hlava ho pochválila za jeho zmysel pre povinnosť :)
Deirdre a Naoise
No vráťme sa späť ku Cuchulainnovmu nevlastnému otcovi Sualtamovi Mac Rothovi. S jeho rodom je tiež spojený príbeh. Príbeh plný lásky a zrady.
Sualtama vyrastal s bratom Fergusom Mac Rothom. Fergus sa mal stať ulsterským kráľom, toto žezlo mal prevziať po svojom nevlastnom bratovi Fachtna Fathachovi. Fachtna mal krásnu ženu menom Nessa a syna Conchobhara Mac Nessu. Fergus Nessu miloval a chcel si ju vziať za ženu, no ona bola vypočítavá. Naučila Conchobhara ako sa má správať naozaj dobrý panovník a Fergusovi dala pred svadbou podmienku. Musí nechať Conchobhara vládnuť jeden rok, inak si ho nevezme. Fergus súhlasil a Conchobhar mohol nastúpiť na trón. Ľudia si ho tak obľúbili, že keď rok uplynul, nechceli sa ho vzdať. A tak Conchobhar ostal kráľom.
Fergus žil v jeho tieni spolu so svojou ženou a užíval kľudného života. Vo svojom dome hostil všetkých významných hrdinov tej doby, medzi iným aj Cuchulainna, s ktorým boli od jeho detstva priatelia. Kedysi dávno si sľúbili, že spolu nikdy nebudú bojovať. Ale osud tomu chcel inak...
Conchobhar bol ako kráľ veľmi dobrý, no každý máme svoje chyby. Tá jeho sa prejavila vďaka Deirdre. Táto ušľachtilá a éterická mladá žena, zjavom pripomínajúca vílu, sa na jeho dvore pohybovala už ako dieťa. Conchobhar si ju veľmi obľúbil a keď vyrástla, zamiloval sa do nej. Lenže on už bol starý a ženatý muž a ona dievča v rozpuku. Nedokázala ho milovať.. Odmietala ho, pretože milovala iného. Odvážneho bojovníka, syna bohyne Boann a Usna, spanilého Naoiseho. Deirdre ho presvedčila, aby spoločne s jeho bratmi utiekli do Alby, kde môžu spokojne žiť. Utiekli a vzali sa tam.
Conchobhar im to však nemienil tolerovať. Vedel, že Fergus s Naoisem sú dobrí priatelia a Deirdre mu veľmi chýbala. Vyslal za nimi Fergusa s posolstvom, nech sa vrátia a nič sa im nestane. Naoisemu sa to moc nepáčilo, podozrieval Conchobhara, ale Fergusovi veril. Presvedčil Deirdre a čochvíľa začali prípravy na cestu do Ulsteru.
Obom chýbala rodná vlasť a tak sa potešili, že sa môžu vrátiť. Doma sa na nich všetci tešili, dokonca sám Conchobhar im pripravil veľkolepú hostinu na privítanie. No táto idylka nevydržala dlho. Conchobhar žiarlil na Deirdrinho milenca, nevedel ho tam zniesť a tak sa jedného dňa rozhodol, že ho zabije. Rozkázal svojim sluhom, aby ho popravili. Chcel mať voľnú cestu ku svojej láske. No tento jeho čin nahneval Fergusa. Vytvoril odboj, ktorý bojoval proti nemu, rozšíril medzi ľuďmi, čo sa stalo Naoisemu a ich počty rástli. Conchobhar rýchlo strácal na obľúbenosti. Musel konať. Rozhodol sa dať ľudu krásnu kráľovnú a pojal Deirdre za ženu. Ona však už potom nebola taká ako ju všetci poznali, zosmutnela, často plakala a od Conchobhara si držala odstup. To ho veľmi nahnevalo a tak ju dal Naoiseovmu vrahovi. Počas cesty k nemu však Deirdre vyskočila z rozjíždějíciho vozu, spadla a rozbila si hlavu o skalu. Jej telo pochovali vedľa jej lásky, Naoiseho. Z ich hrobov potom vyrástli dve borovice, ktoré sa vzájomne preplietli a zrástli v jeden strom. Takto žila ich láska ešte aj dlho po ich smrti :)
Rod kráľovny Maeve
Kráľovná Maeve žila v Connachte so svojím slabošským manželom Ailillom Mac Matom, s ktorým mala dcéru Findbhair. Uchádzal sa o ňu syn Be Find - Fraoch, ktorého tetou bola sama bohyňa Boann. Lenže na to, aby sa mohli vziať, musel Fraoch splniť podmienky jej matky a to poraziť krutého morského netvora. Po príšenom boji bol však ťažko zranený a uchýlil sa do zásvätia, kde ho jeho matka vyliečila. Po pár mesiacoch sa vrátil za Maeve a znova poprosil o ruku jej dcéry. Zvolila a tí dvaja zaľúbenci mohli byť konečne spolu :)
Fraochov príbeh sa odohral až po vojne Connachtu s Ulsterom, no následky tejto bitky prišli až neskôr. Forbai syn kráľa Ulsteru, sa rozhodol pomstiť smrť svojho otca a stopoval Maeve. Keď sa kúpala v jazere, vystrelil z praku a zasiahol ju doprostred čela. Táto smrteľná rana skončila jej život a Fraoch s Findbhair sa stali novými pánmi Connachtu.
Cuchulainn - najväčší keltský hrdina
Jedným z takýchto hrdinov bol aj syn Lugha a Dechtire - Cuchulainn. Mal aj dvoch nevlastných bratov(pravdepodobne myslia pod nevlastným bratom bratranca) Conalla, syna Findchae a Naoisa, syna Elbhy a jej manžela riečneho boha Usna. Bol veľmi výbušný a keď okúsil krv nevedel sa jej nabažiť. Cathbad predpovedal, že Cuchulainn bude veľký bojovník, no umrie mladý.
Dechtire si mala vziať Sualtama Mac Rotha, brata Fergusa Mac Rotha, počas svadobnej hostiny ale zhltla muchu, vďaka ktorej hlboko zaspala. V sne sa jej zjavil slnečný boh Lugh. Povedal jej, aby ho navštívila s 50 družkami v zásvätí, mali sa tam vybrať v podobe vtákov. Cathbat uisťoval jej manžela, že išla iba navštíviť na pár dní príbuzných. Po troch rokoch sa vrátili aj s Lughom v podobe pestrofarebných vtákov. Bojovníci sa ich snažili zostreliť, ale nepodarilo sa im to. Chceli ich prekvapiť v noci a našli tam Lugha s Dechtire. Chceli ju odviesť ku kráľovi, ale ona nemohla. Na ďalší deň sa im pochválila synom - Setantom. Sualtama bol tak rád, že sa vrátila, hoci so synom, že ho prijal za vlastného. Na ulsterskom dvore svojho otčíma sa učil spolu s ostatnými válečnému umeniu. Jeho skutočná sila sa však ukázala až neskôr.
Dcéra vládcu Lochlannu Derbforgaille mala byť obetovaná Fomorijským a tak ostala na brehu čakať na svoj osud. Zjavil sa Cuchulainn, ktorý šiel vykonať svoj ďalší hrdinský čin a vyslobodil ju. Ona sa do neho zamilovala a aby mohla byť všade s ním, premenila sa na labuť. No on nevedel, kto tá labuť je a tak ju raz strelil kamienkom z praku. Derbforgaille sa vrátila do ľudskej podoby a on jej vysal ranu. Odvtedy ich spájalo puto krvi a už sa spolu nemohli vziať.
Jedného dňa, keď sa kráľ Conchobhar Mac Nessa rozhodol navštíviť kováča Chulaina, o ktorom sa tvrdilo, že je reinkarnáciou Manannana Mac Lira, pozval na túto schôdzku aj Setantu. Kráľ mu totiž sľúbil zbrane, no žiadna nevydržala jeho mocný stisk. Ale on meškal a keď dobehol k domu Chulainovmu, vybehol na neho divoký strážiaci pes. Setanta ho zabil vlastnými rukami, aby si ochránil svoj život. To kováča tak nahnevalo, že sa mu ponúkol ako náhrada za jeho psa, kým si Chulain nevicvičí nového. Kováč túto ponuku odmietol, ale odvtedy sa Setantovi hovorilo Cuchulainn, čo znamenalo "Chulainov pes".
Po tejto skúsenosti sa nevedel dočkať chvíle, kedy vyrazí do boja proti nepriateľom Ulsteru. Keď sa rozhodol, že nadišiel správny čas, vyrazil a nedbal na slová svojho starého otca, druida Cathbarda, že ak vyrazí dnes, bude žiť veľmi krátko.
"Nezáleží na tom, či budem žiť jediný deň, ak moje meno a moja sláva zostanú navždy slávne." Bola jeho odpoveď. A tak odišiel do boja proti trom polobohom - Foillovi, Fannellovi, Tuachellovi a ich početnej družine. Po prvýkrát tu predviedol svoje strašlivé bojové šialenstvo. Jeho telo sa divoko triaslo, päty a lýtka sa mu obrátili dopredu, jedno oko mu zapadlo do hlavy, zatiaľ čo druhé mu vystupovalo z tváre, obrovské a červené, medzi roztvorené čeľuste by sa mu vošla ľudská hlava, jeho vlasy sa ježili ako vetvičky hlohu a na každom vlásku bola kvapka krvi., z temena hlavy mu potom tryskal hustý prúd temnej krvi, ako sťažeň lode. Všetkých nepriateľov v zápale bitky skolil a do Emain Macha sa vracal na voze obťažkanom krvavými hlavami nepriateľov. No bojové šialenstvo ho stále neopúšťalo, obchádzal okolo hradu a vyzýval obyvateľov k boju. Zastavila ho až kráľovná, ktorá vyviedla 150 nahých žien pred hradby s troma káděmi vody. Ohromený bojovník sa dal odviesť ku kádím, prvá v ktorej zmáčal svoje telo sa rozpadla, druhá divoko vrela a v tretej už bola len horúca voda. Takto z Cuchulainna vyprchalo bojové šialenstvo.
Na Briciovej hostine, oslave víťazstva pána Ulsteru, sa prehlásil za najväčšieho bojovníka Írska. Jeho brat Conall a Laoghair odporovali, že tento titul patrí im. Briciu sa rozhodol preveriť ich odvahu a navrhol takúto úlohu: majú sa postaviť vodnému obrovi Uathovi v súboji v stínaní hláv. Obor ich vyzval, aby mu odsekli hlavu, no potom museli dať hlavu na špalek aj oni, nech im ju môže obor odseknúť. Jeho brat a rovnako aj Laoghair sa zľakli tohto súboja, no Cuchulainn nie. Odsekol obrovi hlavu a na druhý deň ponúkol vlastnú. Tak sa o ňom začalo hovoriť ako o najväčšom bojovníkovi Írska. Nakoniec sa ukázalo, že tento obor bol len premenený Cu Roi, kráľ Munsteru.
Neskôr spolu uniesli krásnu Bathnat, ktorá sa do Cuchulainna zaľúbila, no Cu Roi si ju odviedol na svoj hrad a spravil z nej paniu Munsteru. Keď Cuchulainn tento hrad obliehal a nemohol sa dostať dnu, Blathnat zradila svojho manžela a vyliala do potôčika, ktorý prechádzal hradom mlieko. Cuchulainn sledoval jeho prúd a dostal sa dnu. Zabil Cu Roia a chcel si odviesť Blathnat. Zobral s nimi aj speváka Fer Cherdnea, ktorý bol svojmu starému pánovi veľmi oddaný a tak keď sa ich družina zastavila na vrcholku útesu, Fer chytil Blathnat do náručia a skočil do mora. Takto stretlo mladého bojovníka ďalšie nešťastie v láske a tak sa vrhol do ďalšej bitky. Vrátil sa z nej však zranený a žena jeho brata Niamh ho mala ošetrovať. Vyvinula sa z toho láska a Cuchulainn si s ňou začal románik.
Vtedy sa mu zapáčila ďalšia žena. Emer. Dvoril sa jej, túžil po nej, ale jej otec bol proti svadbe, tvrdil, že Cuchulainn ešte nie je dostatočne zdatný bojovník. Vydal sa teda do Zeme tieňov za princeznou bojovníčkou Scathach. Rok sa u nej učil spolu so svojím priateľom Fardiaom, jedným z Firbolgov, a spoznal jej dcéru Uathach a sestru Aoifu. Uathach sa stala jeho milenkou, no po čase mala Scathach vytiahnuť do boja. Nechcela vziať Cuchulainna, aby mu jej sestra neublížila, ale on sa nedal a vyzval Aoifu do boja. Predtým sa však Scathach opýtal, čo má jeho budúca súperka najradšej. Povedala mu, že jej voz. A tak Cuchulainn uprostred bitky, ktorá sa vyvíjala v Aoifin prospech, Cuchulainn zvolal, že jeden z jej koňov ťahajúcich voz má problémy. Odpútal tým jej pozornosť a porazil ju. Aj z nej sa stala jeho milenka, ktorá mu porodila syna Conlaia, ktorému daroval zlatý prsteň. Na konci jeho učenia mu Scathach darovala kopiu Gae - Bolg, ktorou svojich nepriateľov prepichol. V tele jeho nepriateľov sa na tejto kopii otvorilo 30 háčikov a rozpárala ich bruchá.
Postavil sa aj Fomorijskému čarodejníkovi Calatinovi a jeho synom, pričom každému z nich chýbala ľavá ruka a pravá noha. S pomocou connachtského bojovníka sa mu ich podarilo poraziť, no onedlho Calatinova manželka porodila tri dcéry. Všetky prišli o jedno oko, aby sa mohli naučiť magickému umeniu.
Po roku sa zo Zeme tieňov vrátil a znovu žiadal Emer za ženu. Ale kráľ bol tvrdohlavý a Cuchulainn sa vrhol do ďalšej bitky, ktorú otec jeho nevesty neprežil. Vzal si Emer za ženu, no stále ho obklopovalo veľa žien. A keď ho boh vôd Manannan Mac Lir požiadal o záchranu jeho krásnej manželky Fand, v Cuchulainnovi sa prebudila túžba po krásnej žene. Mesiac s ňou žil na ostrove ako jej milenec a potom sa vrátil do Írska. O jeho romániku sa dozvedela Emer aj Manannan, strhla sa hádka a Manannan vrhol svoj plášť medzi Cuchulainna a Fand, aby sa už nikdy nevideli.
Vtedy prišiel na návštevu 15-ročný mladík z Ríše tieňov. Vyzval všetkých bojovníkov na súboj a keď porazil aj Cuchulainnovho nevlastného brata Conalla, Cuchulainn sa s ním pustil do boja. Bol prekvapený obratnosťou mladého bojovníka a súboj vyzeral nerozhodne. Conlaiovi sa podarilo odseknúť kader protivníkových vlasov a to Cuchulainna tak rozhnevalo, že prebodol vlastného syna. Až príliš neskoro spoznal prsteň na jeho ruke. Trúchlil za svojim synom, vzal ho do hradu a pochoval. Z jeho smútku sa ho snažila rôznymi milostnými hrami dostať aj bohyňa smrti Morrigan, ktorú odmietol a v hneve zranil. Tým sa dostal do jej nemilosti a ďalší boj, ktorý mal zviesť bol odsúdený na neúspech.
Kráľovná Connachtu, Maeve, sa rozhodla získať slávneho ulsterského Hnedého býka a začala kradnúť dobytok. Cuchulainn sa rozhodol s tým skoncovať a vyrazil do bitky. Emer ho pred odchodom prosila, aby ostal s ňou v sídle ulsterského kráľa Emain Macha. Odmietol.
Na kráľovninu stranu sa pridali všetci vzbúrenci z Ulstera a Írska a dokonca aj Cuchulainnov priateľ, s ktorým sa učil u Scathach, Ferdia. Po ceste na bojisko Cuchulainn spolu s so svojím vozatajom Laegom stretol tri stareny, ktoré si varili psa. Ponúkli ho a on azda z úcty k menovcovi alebo zo zdvorilosti si vzal kúsok mäsa a vtedy na neho padla kliatba troch Calatínových dcér. Zrazu mu schradla ruka až u ramena. Ale aj takto oslabený sa rozhodol ísť ďalej. Bitka bola krutá a on znevýhodnený. Kráľovná Maeve dohnala Ferdiu posmeškami k tomu, aby sa Cuchulainnovi postavil. No aj napriek istému handicapu ho Cuchulainn porazil. Keď si uvedomil, že zabil jedného zo svojich najbližších priateľov, premôhol ho chvíľkový žiaľ. To stačilo, aby si nevšimol letiacu kopiu. Nestihol sa jej uhnúť a skoro by umrel, nebyť jeho verného služobníka Laega, ktorý sa vrhol kopii do cesty. Laeg bol mŕtvy a Cuchulainn dostal takú ranu do brucha, že sa ju nepodarilo uzdraviť ani jeho otcovi, ktorý stál vždy po jeho boku, slnečnému bohovi Lughovi. V očakávaní posíl sa priviazal ku stromu, aby mohol bojovať až do úplného konca...
Keď Cuchulainn umrel, bohyňa Morrigan sa v podobe vrany usadila na jeho ramene, jeho nepriatelia mu usekli hlavu a pravú ruku a nechali jeho telo vtákom.
Cuchulainn sa pomoci nedočkal, aj keď jeho nevlastný otec sa pokúšal zvolať ich do boja. Toľko sa otáčal na svojom koni a kričal po nich, až si uťal hlavu ostrou hranou vlastného štítu. No jeho hlava aj naďalej zvolávala ulsterských hrdinov do boja.
Bohyňa vojny Macha prekliala ulsterských bojovníkov, pretože jej manžel sa počas jej tehotenstva chvastal, že predbehne všetkých ich vozy a kone. Ulsterský panovník sa jej vyhrážal, že zabije jej manžela, ak závod nepobeží. Odvtedy ulsterskí bojovníci trpia pôrodnými bolesťami po päť dní a päť nocí, keď je Ulster ohrozený. Macha nakoniec v závode zvíťazila a porodila dvojičky, čo je ževraj dôvod prečo sa pevnosť ulsterských kráľov volá Emain Macha - "Machine dvojičky".
Cuchulainnov nevlastný brat Conall bol zviazaný prísahou pomstiť smrť súrodenca a tak naviedol ulsterských hrdinov na krvavú pomstu. Dohonili kráľovnú Maeve a Conall zabil všetkých, čo mali nejaký podiel na Cuchulainnovej smrti. Potrestal všetkých Maeviných spojencov a vydobyl si tak svoj prívlastok "Víťazný".
Tak skončil život najväčšieho keltského hrdinu.
Bitka pri Magh Tuireadh
No teraz sa vráťme späť k odvekému sporu medzi De Danannskými a Fomorijcami. Ich vojny vyústili až v dôležitú bitku pri Magh Tuireadh. Ľud bohyne Dany viedol Nuada, Fomorijských Balor. Tuatha de Danann už mali za sebou jednu bitku, v ktorej vyhrali nad Filborgami. V nej prišiel Nuada o ruku a Dian Cecht, Lughov starý otec a boh uzdravovania mu vyrobil novú striebornú. Odvtedy sa Nuadovi hovorí aj Nuada Airgetlamh, Nuada Streibroruký. Po bitke Nuada ustanovil Bresa za vodcu De Danannských. Čo bol vskutku nevšedný ťah, pretože Bres bol polovičný Fomorijec. Jeho otec bol podmorský Fomorijský kráľ Elatha, ktorý na brehu uvidel De Danannskú bohyňu Eri, jeho vody obmyli Erino telo a tak počala Bresa. Eri nikomu neprezradila, kto je jeho skutočným otcom a tak Bres vyrastal v spoločnosti Tuatha De Danann. Za manželku si tiež vzal jednu z nich, bohyňu spojovanú s poľnohospodárstvom Brigid. Hovorilo sa o nej, že dokáže nakŕmiť zvieratá aniž by ubudlo ľuďom. Na jej počesť sa 1.2. usporadúvali keltské slávnosti Imbolc. Po príchode kresťanstva sa z nej(alebo nejakej jej kňažky) stala Sv.Brigita, jedna z ochrankýň Írska. Z ich manželstva vzišiel syn Ruadan.
No keďže Bres bol čiastočne Fomorijec, nebol z neho dobrý vládca, stal sa z neho tyran a jeho ľud čoskoro začal požadovať, aby sa Nuada vrátil. Miach, syn Dian Cechta, boha uzdravovania a spolu so svojou dcérou Airmid strážcom prameňa, ktorý umierajúcim bohom navracal život, mu dokonca vyrobil novú ruku, z mäsa a kostí. Dian Cecht na umenie svojho syna tak žiarlil, že sa neovládol a zabil ho.
Nuada sa teda vrátil a viedol svoj ľud do druhej bitky, proti Fomorijcom. Tohto boja sa zúčastnil aj Dagda, Lugh, Ogmovi synovia, Giobniu s bratmi Luchtarom a Creidhnem, ktorí vyrábali len troma údermi najlepšie zbrane v Írsku.
Dagda sa počas novoročných osláv, kedy De Danannský žili s Fomorijcami v mieri, išiel do ich tábora, kde musel zjesť všetko, čo mu nachytali, inak by ho zabili. Jedol obrovskou drevenou lyžičkou, v ktorej by mohli v nej mohli spoločne spať muž a žena a musel zjesť také množstvo, ktoré by normálne zjedlo 50 ľudí. Vďaka tejto skúške sa z neho stal odporný starec. No aj tak ho večer zviedlo jedno fomorijské dievča, ktoré mu sľúbilo magickú pomoc v bitke.
Bres sa uchýlil k svojmu otcovi, u ktorého hľadal pomoc po tom, čo ho De Danannský zvrhli z trónu. K Fomorijcom prišiel aj so svojím synom Ruadanom, ktorý bol chvíľku na to vyslaný za božským kováčom Giobniuom, aby zistil ako vyrába svoje nevšedné zbrane. Strhla sa medzi nimi bitka a obaja v nej zahynuli. Keď sa Ruadanova matka Brigid dozvedela o smrti svojho syna, vyšla na hradby, aby oplakala svojho syna. Jej plač bol ževraj prvým žalospevom v Írsku. No späť k bitke :P
De Danannský boli odhodlaní v boji zvíťaziť, no zo začiatku to nevyzeralo veľmi priaznivo. A tak sa Nuada vzdal velenia v Lughov prospech. Lugh preskákal na jednej nohe po hlavách Fomorijcov až k ich náčelníkovi - Balorovi. Keď mu jeho služobníci dvíhali viečko, Lugh vystrelil z praku a zasiahol jeho jediné oko. To mu prerazilo cez hlavu a zasiahlo svojím smrteľným pohľadom fomorijské rady za ním. Tak sa splnila veštba a náčelník Fomorijských padol rukou svojho vnuka. Fomorijských pád ich vodcu tak vydesil, že sa rozpŕchli a De Danannský vyhrali aj druhú bitku pri Madh Tuireadh.
Ogmovi synovia, ktorí sa vracali z bitky pri Madh Tuireadh, sa hádali či si majú rozdeliť Írsko medzi sebou. Stretli cudzinca menom Ith a rozhodli sa, že ho požiadajú o rozsúdenie. Jeho odpoveď sa im však nepáčila a zabili ho. Mysleli si, že sám si chce ostrov podrobiť. Ith tu pristál so svojimi druhmi po tom, čo túto zem uvidel z veže v Španielsku. Keď jeho telo priniesli späť do Španielska, jeho strýko Milesius sa rozhodol, že si Írsko podrobí. Tým sa spečatil osud Tuatha De Danann. No kým prišli, stihlo sa v Írsku urodiť ešte pár hrdinov :)
Turennovi synovia
A tu Lugha postretlo ďalšie nešťastie. Keď sa chystal na jeden z bojov proti Fomorijčanom, traja Turennovi synovia zabili jeho otca. Brian, Ur a Urcar ho utĺkli kameňmi a zahrabali do zeme. No zem prezradila, kde skrýva Cianovo telo a šepkala Lughovi:
Neb pro krev jimi prolitou
A lidskou duši zabitou
Nenajdou klid, než dospějí očisty cestou trnitou!
Lugh sa rozhodol splátkou vykompenzovať smrť svojho otca. Po troch Turennových synoch žiadal tri jablká zo záhrad Hesperidiek, kožu z prasaťa, ktoré premieňalo vodu na víno a uzdravovalo chorých, kopiju Zabíjača, voz a dva kone, ktoré dokážu jazdiť po mori aj po suchu a v rýchlosti a sile sa im žiadne iné nevyrovnajú, sedem prasiat, ak človek zje jediné sústo z ich mäsa, nikdy už nebude trpieť žiadnou chorobou a aj keď ich dnes zjete zajtra budú v ohrade zas, živé a zdravé, ďalej psa Failinisa, ktorého srsť sa leskne ako slnečné paprsky na letnej oblohe a každá zver, ktorá ho zbadá, padne v tom momente mŕtva k zemi, rožeň z ostrova Fianchaire a posledná úloha zakričanie z hory, ktorú vlastnia veľmi dobrý priatelia Lughovho otca. Turenn si bol istý, že bez Lughovej pomoci tie predmety nemajú šancu získať a tak poprosil Lugha najprv o jeho koňa, no on nemohol požičať požičané a potom o Manannanov čln. Podľa starej tradície Lugh nemohol odmietnuť druhú prosbu a tak im na ich cesty poskytol svoj čln. Nebol však obyčajný, miesta mal podľa potreby a stačilo mu povedať, kam sa má plaviť a on sa tam dostal najkratšou možnou cestou. Pobrali sa teda za Hesperidkami, premenili sa na sokolov, vyhli sa všetkým šípom, ktoré ich mali zostreliť a ukradli 4 jablká. Vybrali sa za kožou z prasaťa, tak sa prestrojili za bardov z Írska a kráľovi predniesli túto báseň:
[i]"My chválit přišli jsme tě, králi, v tuto zemi,
Jak dub veprostřed keřů tys mezi vládci všemi.
Kéž stědrost tvá, ó pane, teď uspokojí barda,
Jenž coby odměnu imnocta-fessa žádá.
Z "o" do "o" zápas zakrátko tu vzplane,
Že bard je hrozný, poznáš záhy, pane.
Kéž stědrost tvoje roste a s ní i tvá sláva,
Imnocta-fessa je vše, čo žádám."[/i]
Imnocta znamená koža a fessa je prasa. Ako báseň povedala strhol sa boj, Brian a bratia všetkých pobili a kožu si vzali. Povzbudení týmito dvoma dobrodružstvami, sa vydali po kopiju, znova sa prezliekli za bardov, kráľovi zarecitovali podobnú báseň a po krutej bitke si odviezli aj kopiju. Aby získali voz a kone, rozhodli sa preobliecť za vojakov z Írska, ktorí sa chcú dať do služby kráľa. No dlho dlho sa nevedeli dostať k vozu, kráľ im nedôveroval, aj keď boli naozaj slávni a vydobyli si veľkú úctu v tamojších krajoch. Tak sa rozhodli mu pohroziť, že zo služby odídu, ak im ho neukáže. Zvolil teda, no keď sa dozvedel, že si ho chcú odviesť so sebou, vypukol ďalší súboj. Ale aj ten sa im podarilo vyhrať. Dali si niekoľko dní pauzu, aby si mohli ošetriť rany utŕžené v bitke. Uzdravení sa vydali do zeme Zlatých pilierov.
Tam sa ale už dostal chýr o ich poslaní a kráľ zburcoval celé vojsko, ktoré Turennových synov čakalo rozostúpené v prístave. Chvíľu pozorovali jedny druhých a nakoniec panovník Zlatých pilierov usúdil, že bude lepšie vydať 7 prasiat dobrovoľne akoby mali pobyť celú kráľovskú družinu. Nato sa ich opýtal, kam majú namierené, odpovedali mu: "Ideme do Irody."
Kráľ sa im pochválil, že jeho dcéra je vydatá za tamojšieho panovníka. Poprosil ich, či by nemohol ísť s nimi a oni nadšene súhlasili. Keď sa priplavili dostatočne blízko, kráľ sa vydal za svojím zaťom, aby mu dohovoril. Lenže najmocnejší muž Irody bol neoblomný a odhodlaný bojovať až do konca. Pomocou čarovnej kopije pobyli irodské vojsko. Jediný muž sa kopije nezľakol. Irodský kráľ. Brian, najstarší syn Turennov, s ním súperil, až kým kráľ nebol tak vysilený, aby ho mohol priniesť ku nohám príbuzného. Uzavreli chvíľkový mier a vďaka nemu si bratia mohli na svoj zoznam trofejí pripísať aj chrta Failinisa.
Chýr o Brianových, Urových a Urcarových skutkoch sa šíril doďaleka. Dostal sa aj do uší írskeho ľudu, aj do uší Lughových. Ten sa bál, že smrť jeho otca zostane nepotrestaná, chcel sa pomstiť a preto vyslovil druidskú kliatbu, ktorý spôsobila Turennovým synom veľkú túžbu po domove. Rozhodli sa vrátiť domov a keď sa stretli s Lughom. Kliatba na nich uvalená pominula. Vydali sa teda znova na cesty, ostávali im predsa ešte dve úlohy. Lenže tentokrát už nemali Manannanov čln a plavba za rožňom im trvala o to dlhšie. Nikto im nevedel povedať, kde sa ostrov Fianchaire nachádza, všetci v tých vodách poznali iba jeden starý bezmenný ostrov, ktorý sa už dávno potopil. Brian sa potopil na mieste, kde sa mal ostrov nachádzať a pod vodou našiel starú budovu, mohutnejšiu než boli tie ostatné. Zamieril tam a všimol si 50 žien, ktoré ho uprene sledovali. Nezľakol sa a priplával k rožňu. Vzal si ho a v tom sa mu prihovorila ich vodkyňa: "Že máš ale odvahu, Turennov syn! Nevieš, že je tu trikrát 50 bojovníčok a že aj tá najslabšia z nás je schopná sama zabrániť ti v tejto krádeži? Dokonca aj keby s tebou boli obaja tvoji bratia.Tebe však napriek tomu nechýba odvaha, inak by si sem za nami neprišiel sám aj cez hroziace nebezpečenstvo. Vedz teda, že za tvoju statočnosť a taktiež pre tvoj pôvab ti prenecháme tento rožeň, pretože takýchto máme ešte dosť."
Brian sa teda vynoril aj s rožňom a tým im už ostalo len trikrát zvolať na Midkenovej hore. Táto úloha bola asi najpodivnejšia zo všetkých. Dobre vedeli, kam sa majú plaviť, ale nevedeli, čo majú čakať. Pristáli teda pri pobreží, keď tu sa pred nimi zjavil muž v plnej zbroji. Bol to sám Midkena a chcel pomstiť smrť svojho dávneho priateľa Ciana. Rozpútala sa šarvátka, ktorú začulu Midkenovi synovia, no pribehli tamneskoro, ich otec padol k zemi s rozťatou lebkou. Rozpútal sa boj na život a na smrť. Bol to dlhý a neľútostný zápas. Taja bojovníci na oboch stranách urputne sekali ťažkými mečmi a nastavovali ranám štíty. Pot zalieval čelá a stekal do očí, údery s ohlušujúcim dunením dopadali na štíty, ktoré pod zásahmi praskali, telá obratne uhýbali ťažkým ranám, rukovete mečov sa rozpalovali v dlaniach. Boj bol dlho vyrovnaný, postupne však Turennovi synovia utrpeli ťažké zranenia a vyzeralo to, že podľahnú. Zmohli sa na poslednú vlnu odporu a ich protivníci padli k zemi. Avša ich zranenia boli vážne a oni cítili ako im z rán vyteká samotný život. Tráva pod ich nohami rýchlo naberala červený odtieň a oni z posledných síl vystúpili na Midkenovu horu. Trikrát sa z nej ozvalo slabé zvolanie..
Brian podopierajúc svojich dvoch bratov odkráčal k člnu a vietor ich unášal domov. Uvideli brehy svojho rodného ostrova, už im bolo jedno, či teraz umrú alebo nie. No ich otcovi to jedno nebolo, poslal jslužobníkov, aby ich dopravili do domu a vydal sa Lugha poprosiť o jablká Hesperidiek. Lugha však mohla uspokojiť jedine ich smrť, odmietol im vydať jablká a zničený Turenn sa ponáhľal za svojimi umierajúcimi synmi. Keď ho uvideli, všetci traja naraz vydýchli...
Aonghusov rod
Na Nechtanovom kopci bola studňa, ktorá bola zdrojom všetkej múdrosti. Mal k nej prístup iba Nechtan a jeho traja čašníci, no raz sa k nej dostala aj Boann. Ako náhle sa priblížila, voda v studni sa zdvihla a začala ju prenasledovať. Tak ževraj vznikla rieka Boyne.
Boann mala s Dagdom dieťa, pomenovali ho Aonghus. Dieťa bolo mimoriadne krásne a neustále ho obklopovali štyria ptáčci, predstavujúci 4 polibk.y. Keď Aonghus vyrástol zaľúbil sa do Caer, ktorú videl v sne. Jej krása ho tak uchvátila, že po tom čo zistil, kto to dievča zo sna je, požiadal jej otca Ethala o jej ruku. On mu ju však dať nemohol, pretože Caer na seba vzala podobu labute. No povedal mu, že ak ju spozná na brehu medzi jej družkami, môžu sa vziať. A tak v noci počas Samhainu (keltský sviatok mŕtvych) prišiel Aonghus, boh lásky, k jazeru, na ktorom plával kŕdeľ labutí. Pomocou 4 vtáčikov spoznal svoju milovanú Caer, ktorá si ho potom vzala. Z ich zväzku vzišla dcéra Maga, ktorá vďaka pomeru s mocným druidom Cathbadom porodila dcéru Dechtire.
Cathbad slúžil kráľovi Ulsteru Conchobharovi Mac Nessovi. Okrem Dechtire mal ešte ďalšie dcéry Elbhu a Findchaem.
Všetky tri boli dobre vychované a krásne. Keď vyrástli a nastal čas vydaja, Dechtire si mala vziať brata ulsterského kráľa Sualtamu Mac Rotha. Počas svadobnej hostiny jej vletela do úst mucha a ona hlboko zaspala. Sníval sa jej sen, v ktorom ju Lugh, slnečný boh, pozýva do svojho kráľovstva. Keď sa Dechtire prebudí, premení seba a svoje družky v labute a odletí za ním. Cathbad to Sualtamovu vysvetlil tak, že išla len pozrieť svoju rodinu do jedného zo zásvätí. A tak Sualtam čakal, kým sa jeho láska vráti.
Stráže dávali každú noc pozor, či sa ich paní nevracia. Dlho po nej nebolo ani stopy. Až raz zbadali krásne sfarbené vtáky ako letia k jednej chatrči. Nepodarilo sa im ich zostreliť, tak sa pokúsili uloviť ich v noci, v nádeji, že budú spať. No namiesto vtákov v chatrči našli Lugha, Dechtire a jej družky. Chceli ju odviesť späť ku Sualtamovi, ale Dechtire odmietla. "Dnes ešte nemôžem" bolo jej odôvodnenie. Na druhý deň ráno prišli stráže znova, no teraz už v chatrči našli aj malé dieťa, novonarodeného syna Dechtire a Lugha, Cuchulainna.
Bran
Teraz vám chcem porozprávať o jednom veľkom moreplavcovi zo starých čias :)
Volal sa Bran a bol synom Febala. Jeho veľká výprava začala, keď našiel striebornú vetvičku pokrytú bielymi kvetmi. Bran zvolal svoju družinu a ukázal im striebornú ratolesť, keď sa zrazu ukázala žena v neobvyklom odeve. Spievala zhromaždeným pieseň o veľkých divoch, ktoré sa dajú za morom nájsť: zásvätné ostrovy, každý väčší než celé Írsko, kde žijú prekrásne ženy, ktoré nepoznajú žiaľ, choroby ani smrť. Šťastie, spievala, je údelom všetkých, ktorí žijú v týchto nádherných krajinách. Potom záhadná žena dospievala a zmizla; kúzelnú ratolesť si vzala so sebou. Bran ju nedokázal udržať, aj keď ju zvieral oboma rukami.
Druhý deň vyplával s dvadsiatimi siedmimi druhmi na západ. Najskôr zo všetkých stretli Manannana Mac Lira, ktorý sa premával so svojím vozom po vlnách. Boh morí znovu írskym hrdinom povedal o divoch, ktoré na nich čakajú. Zdalo sa, že more sa premenilo v lúku plnú kvetín, kvitnúcich kríkov a sad so stromami obťažkanými ovocím. Toho dňa Branova loď priplávala na Ostrov veselia, kde sa posádka váľala smiechom. K večeru potom dorazili na Ostrov žien. Vodkyňa prekrásnych žien vyzvala Brana, aby vystúpil na breh. On sa však bál pristáť. Hodila teda klbko nite, ktoré sa Branovi zachytilo na ruke a kúzlami pritiahla loď z vĺn. Keď írsky hrdinovia vystúpili na breh, boli pre nich pripravené mäkké postele, chutné jedlo a radovánky každého druhu. Zdalo sa im, že ich pobyt plný slastí trval iba jediný rok, no v skutočnosti ich prešlo veľa.
Jednému z členov posádky sa však raz zacnelo po domove a prehovoril Brana, aby sa vrátili domov. Náčelníčka ho však varovala, aby už nikdy nevystupoval na pevnú zem. Keď Bran dorazil k írskemu pobrežiu, zistil, že už ho nikto nepoznáva a hovoria o ňom len ako o legendárnom moreplavcovi, ktorý sa pred dávnymi rokmi vydal na veľkú plavbu do zásvätia. Znovu teda vyrazil na cestu, avšak jeden zo zúfalých moreplavcov zabudol na varovanie a vyskočil z lode na breh. Okamžite sa premenil na popol, akoby bol už storočia mŕtvy. Vraví sa, že Bran sa po moriach a oceánoch plaví dodnes...
Dagdovi synovia.
No tu sa od neho nachvíľu vzdialime, aby sme si bližšie predstavili niektorých z ľudu bohyne Dany. Ak krásna Dana bola ich matkou, tak Dagda bol ich otcom. V skutočnosti by ste ho asi nerozlíšili od obyčajného dedinčana. Bol prirodzene inteligentný, vynikajúci bojovník a tiež zbehlý v čarodejnom umení. Vlastnil kyjak, ktorý jedným koncom usmrcoval a druhým navracal život. Ako väčšina mocných mužov mal aj veľa mileniek. Môžeme sem rátať bohyňu vojny a smrti Morrigan, no mal pomer aj s manželkou vodného boha Nechtana - Boann. Bol otcom štyroch detí - Aonghusa, Midira, Ogmu.. (u 4-tého bohužiaľ nepoznám meno, ale odvíjajú sa od neho všetky neskoršie legendy :))
Midir bol veľmi ušľachtilý mladý muž. Vždy ho zobrazovali ako krásne oblečeného a príťažlivého. O ženy nikdy nemal núdzu a tak mal aj viac manželiek. Prvou bola Faumnach z rodu Beothachovho a neskôr ho očarila mladá Etain z Ulsteru, ktorú tiež pojal za ženu. Faumnach na Etain hrozne žiarlila a tak ju s druidskou pomocou premenila najprv na jazierko, potom na červa a neskôr na muchu. Etain v podobe muchy zhltla tehotná manželka bojovníka Etara a Etain sa tak znova narodila ako ich dcéra. V tomto novom živote sa do nej zamiloval Ailill aj jeho brat Eodhaich, ktorý si ju vzal za manželku. Tak sa z Etain stala kráľovná Írska. No Midir sa jej nechcel vzdať, pátral po nej a našiel ju. Vyhral ju v partii šachov s Eodhaichom a tak sa k nemu Etain načas vrátila. Neskôr sa ale rozhodla dožiť svoj pozemský život ako Eodhaichova manželka.
Ďalším z Dagdových synov bol Ogma, ktorému sa dostalo neuveriteľnej múdrosti a výrečnosti. Ogma sa pokladá za vynálezcu írskeho písma Ogham, ktorého názov je akousi skomoleninou jeho mena. Bol to úžasný básnik, dobrý bojovník a vynálezca. No mal aj jedno špeciálne poslanie - odprevádzal duše do zásvetia, radostného a kľudného miesta odpočinku duše, ktorá tam čaká kým sa znova narodí na tento svet. Ogma mal dvoch synov, Mac Cechta a Ma Greina. Ale o ich osudoch si povieme neskôr :)
[b]Zrodenie Lugha [/b]
Ako som už hovorila Fomorijcom vládol kyklop Balor. Často sa o ňom hovorí ako o Fomorijskom bohovi smrti. Jeho jediné oko bolo tak strašlivé, že zahubilo všetko, na čo sa pozrelo a jeho očné viečko museli zdvíhať 4 služobníci. Veštba hovorila, že Balora zabije jeho vnuk a Balor sa toho bál až tak, že dal uväzniť svoju jedinú dcéru Eithlinn do krištáľovej veže, kde sa za ňou nikto nedostal.. Až na Ciana :)
Cian bol synom boha uzdravovania Dian Cechta z ľudu Tuatha de Danann. S pomocou druidov sa dostal k Eithlinn, zamiloval sa do nej a ona čoskoro porodila troch synov. Keď sa to Balor dozvedel, rozkázal sluhom, aby ich vzali a utopili vo vodnom víre, blízko ostrova Tory. Sluhovia deti poslušne zabalili do prikrývok a vydali sa k vodnému víru, aby zavraždili všetkých možných budúcich vrahov ich náčelníka. Nevie sa ako presne, no jeden prežil. Možno vypadol cestou, možno ho zachránil Manannan Mac Lir, vládca vôd, každopádne nazvali ho Lugh. Dieťa sa učilo u brata svojho otca, božského kováča Giobniua bojovému umeniu a múdrosti u Manannana. Tak sa netreba čudovať, že pomáhal Tuatha de Danannským a bojoval po ich boku...
Tri kmene
Írsko bola kedysi neobývaná a nepoznaná krajina. Vtedy tam prišli Fomorijci, bohovia z mora. Viedol ich ich náčelník, mocný kyklop Balor. Bol to zvláštny ľud, rozmanitý, čo sa podoby týka. Niektorí mali len jednu ruku, iným chýbala noha, alebo oko.
Osídlili Írsko a spravili si z neho svoje kráľovstvo, no po chvíľke sa k jeho brehom priplavili ďalší ľudia. Prišli z Trácie a nazývali ich Firbolgovia - "pytloví lidé", pretože v ich rodnej domovine žili ako otroci a pracovali ako nosiči ťažkých vriec s prsťou. No a nakoniec sa tu zjavil aj božský ľud bohyne Dany, Tuatha de Danann. Kedysi žili v 4 čarovných mestách: Falias, Gorias, Finias a Murias. Tu sa naučili remeslám, svižnosti v boji a mágii. Tak ako aj ich náčelník, nenápadný Dagda, aj všetci ostatní boli veľmi múdri, rozvážni a silní. Do Írska prišli aj so svojimi 4 talizmanmi. Falovým kameňom, ktorý vykríkol, keď na neho stúpila noha právoplatného kráľa tejto krajiny, kúzelným mečom vojvodcu Nuadu, ktorý zasadzoval iba smrteľné rany, prakom boha slnka Lugha a bezodným kotlíkom samotného Dagdu.
Všetky tri kmene sa snažili žiť v mieri, no všetci mali vlastný spôsob života. Tuatha de Danann chceli zveľaďovať krajinu a svoje zručnosti, Firbolgovia chceli zažiť voľnosť, kvôli ktorej pôvodne vyrazili hľadať novú zem a Fomorijci boli krutí národ, čo túžil vládnuť nad všetkými. Spoločné pokojné nažívanie im teda dlho nevydržalo. Čoskoro začali bojovať medzi sebou o nadvládu nad Írskom a odhrali sa tu dve veľké bitky pri Magh Tuireadh... V prvej bitke Tuatha de Danann bez problémov porazili Firbolgov, no bitka s Fomorijskými sa vyvíjala zložitejšie...